Vnučka

 

vývoj

Foto: Sasha Berkyová

 

 

Dlhometrážny  dokumentárny film

o jedinečnej slovenskej primáške Barbore Botošovej,

najmilšej vnučke presláveného rómskeho muzikanta

Jána Berky - Mrenicu z Očovej.

 

Udáva tempo chlapom. Musia ju poslúchať, lebo je primáška.

Ale musí sa vedieť postarať aj o ich živobitie, lebo je primáška aj šéfka.

Založila niekoľko výnimočných ženských hudobných zoskupení, lebo stereotypy treba búrať.

Vraví, že žiadnu inú rómsku primášku nepozná, z histórie akurát Cinku Pannu.

 

Radí sa iba s husľami. Načúva, kam a ako ju smerujú...

 

Tie husle jej totiž ešte pred smrťou daroval  slávny starý otec,

aby pokračovala v jeho diele...

 

... a tak jeho smrťou nič nekončí...

Narodenie, korene

Mladá slovenská primáška Barbora Botošová ( 28 ) má silné a slávne hudobné korene. Narodila sa totiž 18. 8. 1987 v Bratislave, v známej hudobníckej dynastii:

 

 

Barborkina mama, Anina Botošová je najstaršia dcéra slávneho huslistu Jána Berky – Mrenicu z Očovej. Hudbe sa nechcela venovať, vraj je v rodine už dosť muzikantov, vrhla sa na štúdiou, neskôr na politiku a prácu v treťom sektore:

„Nechcem robiť segregačnú politiku, nebudem budovať nové osady ani zvláštne školy. Rómovia nie sú občania druhej kategórie, sú občanmi Slovenskej republiky s rovnakými právami, ale aj povinnosťami,“ povedala Anna Botošová krátko po tom, ako bola vymenovaná do funkcie splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity namiesto Kláry Orgovánovej.

 

Mamin mladší brat Ján sa stal huslistom:

„Mali sme také nedeľné rituály, vždy predpoludním sme s otcom hrávali duetá, až kým nás mama nezavolala na obed. Neskôr sa bežne stávalo, že keď sme spolu prechádzali nové skladby, ja som mal, samozrejme, pocit, že mu musím radiť. Mal som horúcu mladú hlavu a utkvelú predstavu, že sa muzike rozumiem lepšie než on,“ spomína na muzikantské zážitky z detstva. Keď Ján Berky – Mrenica st. pre zdravotný stav predčasne ukončil kariéru, syn Jano prevzal Diabolské husle, ktoré otec založil:

„Cítil som veľkú zodpovednosť. Mal som doslova strach. Otec mal špecifické publikum, ktoré ho zbožňovalo, a ja som musel dokázať, že mám na to, aby som po ňom viedol orchester. Stále mám ďaleko k tomu, aby som bol taký dobrý, ako otec, keď bol vo vrcholnej forme,“ povedal v jednom rozhovore Ján Berky Mrenica mladší. Ním sa však výpočet muzikantov v tejto rodine nekončí…

 

Najmladšia dcéra Berkyovcov Eva urobila kariéru ako hudobníčka a speváčka v susednom Rakúsku. Študovala hru na husliach v Bratislave, v Košiciach a vo Viedni. V Rakúsku sa vydala za muzikanta Alfreda Samera, ktorý mal tiež rómsku kapelu. Evu Berky Samer si na spoluprácu vybral dokonca aj svetovo uznávaný rómsky gitarista Harri Stojka. Koncertovala s jeho kapelou a nahrala aj CD, ktoré získalo viaceré ocenenia. Odborníci ju prirovnávajú k Ive Bittovej, jej prejav je však menej alternatívny. Venovala sa najmä hudobnému žánru „gypsy jazz“ a "world music". Jej sľubnú kariéru žiaľ v relatívne mladom veku prerušila neočakávaná smrť.

 

Barborkina mama síce absolvovala s červeným diplomom na filozofickej fakulte kde vyštudovala kunsthistóriu a rozhodla sa venovať rómskej problematike ( pôsobila v sekcii ľudských práv a menšín úradu vlády, v poradných orgánoch a komisiách zaoberajúcich sa rómskou menšinou a v treťom, neziskovom sektore ), ale napriek tomu napokon hudbe celkom neunikla: Jej bývalý manžel Eugen Botoš, s ktorým má dve deti, syna Eugena –huslistu, klaviristu a hudobného aranžéra, ktorý má svoj vlastný jazzfunkový projekt a dcéru Barboru – huslistku a primášku, je známy huslista, aranžér a šéf zoskupenia Violin Orchestera Bratislava.

 

Barborkin milovaný dedko z maminej strany je zase sám veľký Ján Berky-Mrenica z Očovej. Barborka bola vďaka týmto rodinným koreňom už od útleho detstva obklopená hudbou a hudobníkmi a bolo akosi samozrejmé, že cit k hudbe a umelecké nadanie ju neobídu. Sú totiž akousi rodinnou anamnézou.

Prvé hudobné kroky a dedo Berky – Mrenica z Očovej

Prvé zoznámenie s husľami sa udialo na prázdninách u deduška v Očovej. Na videu z tých čias sotva dvojročná žabka stojí pri nohách dedka Mrenicu a hrajú spolu ľudovú pieseň.

 

Dedko žiari šťastím. On a jeho najmilšia vnučka… Dedo si malú Barborku okamžite získal svojou človečinou, jeho hudbou, spôsobom, akým sa jej vedel prihovoriť.

 

Ján Berky Mrenica starší si už ako sedemročný privyrábal hraním pre bohatých gazdov. Prvé naozajstné husle dostal od chudobnej vdovy a veľmi túžil študovať hudbu. Lenže realita rodiny bola krutá – musel ísť študovať tam, kde dostal zadarmo najesť a internát – do Partizánskeho. Zámočnícka práca nebola pre budúceho huslistu dobrou prípravou, ale sen bol natoľko silný, že vydržal.

 

Ako výnimočný talent diaľkovo vyštudoval bratislavské konzervatórium. Počas svojej umeleckej kariéry nepreslávil Ján Berky Mrenica st. len svoju rodnú obec Očovú, ale celé Slovensko. Tlieskali mu diváci v 52 krajinách sveta a dokonca na turné v Amerike si zahral dueto aj s Louisom Armstrongom. Ako koncertný majster pôsobil 32 rokov v SĽUK-u a založil dnes už legendárne Diabolské husle.

 

S Barborkinou babkou sa dedko zoznámil počas štúdií na bratislavskom konzervatóriu. Pani Eva milovala operný aj ľudový spev a chcela sa stať speváčkou. Po štúdiách a svadbe urobila úspešne konkurz do speváckej skupiny SĽUK-u, ale otehotnela a k spevu sa už nikdy aktívne nevrátila. Celý život vytvárala zázemie svojmu úspešnému manželovi, ich trom deťom a neskôr vnúčatám, medzi ktoré patrila aj Barborka. Babka Eva preto zmenila profesiu, vyštudovala zdravotnú školu a stala sa sestričkou v detských jasliach, kde celý život pracovala.

 

Nečudo, že Barborka milovala prázdniny u starých rodičov v Očovej a na ich lásku a starostlivosť nedá dopustiť…

 

Starý otec daroval svojej vnučke husle, s ktorými prešiel 52 štátov sveta ihneď, ako úspešne absolvovala prijímacie skúšky na konzervatórium.

 

Posledné chvíle života  po smrti manželky Evy strávil starý otec v rodnej Očovej. Barbora každý víkend za ním chodila a púšťala mu  nahrávky zo skúšok práve sa rodiacej prvej vnučkinej kapely Bohémiens. 

 

Prvého koncertu sa však bohužial nedožil, ale stihol Barbore  ešte odovzdať rady a poznatky o tom, ako má kapelu viesť, ako sa nemá báť emócií v hudbe a ako nesmie prestať byť sama sebou...

 

 

Tie isté husle: Montiho čardáš v podaní starého otca a v podaní vnučky...

Školské roky

Už ako žiačka základnej umeleckej školy s úspechom absolvovala celoslovenské husľové súťaže, na ktorých sa ocitla v zlatých pásmách. Na súťaži Prešporský Paganini získala 1.miesto.

 

Na kozervatórium bola prijatá ešte počas štúdia základnej školy, ako mimoriadny študent. Na konzervatóriu a následe aj na VŠMU študovala v triede Prof. Petra Michalicu. Od roku 2002 až do roku 2007 sa každé leto zúčastňovala letných kurzov profesora Jindřicha Pazderu ( AMU , Praha) .

 

Na VŠMU absolvovala aj kurz kompozície pod vedením Ľubice Čekovskej, ktorý ju výrazne ovplyvnil.

 

V roku 2012 úspešne ukončila štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Primáška

Počas štúdia na VŠMU sa Barbora rozhodla , že je čas splniť si svoj veľký sen – založiť si svoju vlastnú kapelu.V roku 2008 založila kapelu Bohémiens (Bohémovia) , na ktorej čele stála mladá vtedy iba 21 ročná huslistka – primáška, podľa vzoru legendárnej Cinky Panny. Kapela odohrala niekoľko koncertov a festivalov na Slovensku aj v zahraničí. Svojim strhujúcim, jedinečným a temperamentným vystúpením nie raz zodvihli ľudí zo stoličiek. Dnes toto  zoskupenie hrá ako voľné pod názvom Gypsy Queen project.

 

Barbora participovala na projekte s výborným mladým režisérom Jurajom Kiliánom, kde bola spoluautorkou a autorkou hudby k filmovej trilógii poviedok s názvom Intrigy. Barbora je taktiež členkou zoskupenia Violin orchestra Bratislava, ktoré vedie jej otec – umelecký vedúci a aranžér Eugen Botoš st. V zoskupení pôsobí spoločne aj so svojim bratom Eugenom Botošom ml. a tvoria tak silnú rodinnú hudobnú tradíciu spoločne na jednom pódiu.

 

Venuje sa aj komornej hudbe – pôsobí v rôznych komorných zoskupeniach The Ladies – duo s harfou alebo duo s gitarou, trio alebo kvarteto. V roku 2013 založila kvarteto Women Rebels - originálne kvarteto, dokazujúce, že nie každé ženské zoskupenie stavia svoje “umenie” na nehudobných prednostiach. Kvarteto je zložené zo študentiek a absolventiek VŠMU. Ako vedúca zoskupenia tvorí aj kompozície a úpravy pre zoskupenie.

 

Barbora taktiež pôsobí ako členka ale aj ako sólistka v komornom zoskupení The Pannonics , ktoré pôsobí najmä v Rakúsku. Zoskupenie funguje pod vedením Ferryho Jánošku - uznávaného rakúskeho skladateľa, aranžéra, klavíristu a bandoneonistu.


Barbora sa nevyhýba ani jazzovým projektom a projektom vážnej hudby.