Rómska otázka

vývoj

 

 

projekt je venovaný

pamiatke odkazu 

Daniely Hivešovej - Šilanovej

 
 
realizované v spolupráci s Zdieľanie o.z.
 
 

Dokumentárny film s hranými sekvenciami reflektuje tragédiu rómskeho holokaustu na Slovensku v rokoch 1939-45 a poukazovaním na paralely ju konfrontuje so súčasnosnou fašizáciou vedomia slovenskej spoločnosti.

 

Film, v ktorom sa cez riešenie tzv. rómskej otázky stretáva minulosť so súčasnosťou, aby nastavili zrkadlo nastupujúcemu extrémizmu, nacionalizmu a neofašizmu v našej spoločnosti a spoluvytvorili tak filmové memento... Ma bisteren! – Nezabudnime!

 

aj takéto heslá si pamätá volebná kampaň...

 

Dokumentárny film Rómska otázka reflektuje tragédiu rómskeho holokaustu v rokoch 1939-45 na území dnešného Slovenska.

 

Na pozadí silného individualizovaného príbehu vrábeľských rómskych muzikantov a ich rodín odvlečených do koncentračných táborov počas slovenského vojnového štátu a stupňujúcej sa nevraživosti voči rómskemu etniku v súčasnosti ju nenásilným poukazovaním na paralely konfrontuje s dnešným politickým a spoločenským nastavením života na Slovensku, kedy otvorená extrémizácia, radikalizácia a neofašizácia vedomia spoločnosti je nielen všeobecne tolerovaná, ale v ostatných parlamentných voľbách vyústila aj do alarmujúceho vstupu neonacistov v podobe Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko do parlamentného politického života na Slovensku.


Na týchto udalostiach sa negatívne podpísala niekoľko desaťročí pretrvávajúca, finančne náročná, no neúspešna, snaha majority aj rómskej minority o búranie predsudkov, vzájomné spolužitie a o komplexné (ne)riešenie „rómskej otázky“.

 

Film chce byť zamyslením nad tým, či sme ako slovenský národ a spoločnosť schopní historickej sebareflexie a poučenia a chce hľadať odpovede nato, prečo je naša dejinná pamäť kratšia ako predsudky a xenofóbia. Ide nám o pokus tvorivého stvárnenia témy, týkajúcej sa dejín a historického kontextu Slovenska a strednej Európy v súčasnom živote spoločnosti.

 

Hlavnou postavou filmu je reálny hrdina: mladá absolvenska žurnalistiky - Slovenka, ktorej po nástupe do novín v redakcii pridelia neobľúbenú a tak trochu dehonestovanú tzv."rómsku otázku a ľudské práva". Voči rómskemu etniku nemá žiadne postoje, resp. je ovplyvnená bežnými predsudkami majority voči Rómom a vnútornou nechuťou a strachom z Rómov a zo všetkého, s čím si ich podvedome spája.

 

Mladá žurnalistka sa stále viac a hlbšie vnára do témy a začína chápať skutočnú problematiku spolužitia majority a rôznych rómskych komunít. V minulosti, aj dnes. Spolu s ňou vniká do "romskej otázky" aj cieľová skupina projektu - mladí majoritní diváci vo veku 15-35 rokov, ktorí majú historické a ľudskoprávne medzery a v období ekonomickej nestability môžu byť ľahko obeťou manipulácie a demagogie zo strany extrémistických  a nacionálne ladených politických skupín sympatizujúcich s fašistickými názormi. V úvode sa identifikovali s  príbehom mladej, "bielej" novinárky a sú tak otvorení viac vnímať všetko, s čím sa počas svojej práce stretáva. Vďaka nej spoznávajú svoje vlastné hranice - predsudky a stereotypy a zisťujú, že svet nie je čiernobiely, že každý dôsledok, ktorý sa nás bytostne týka má svoje logické a komplikované príčiny a bez ich poznania nemôžeme nikdy žiaden dôsledok vyriešiť... Mladá novinárka sa tak stáva pre divíkov kľúčom k poznaniu. 

 

Práve mladá žurnalistka nás totiž sprevádza celým filmom. Postupne spoznávame  jej prácu novinárky v redakcii aj v teréne. Zažívame s ňou bežné ľudské stretnutia, aj rôzne bizarnosti dnešných dní plné paradoxov, prípravu reportáži a rozhovorov s rôznorodými ľuďmi z najrôznejších sociálnych a geografických skupín, od tých najjednoduchších a najchudobnejších, cez intelektuálov, aktivistov až po slovenské politické špičky – poslancov parlamentu, premiéra, či prezidenta. Tieto čriepky a útržky zo života sú o to paradoxnejšie, že fašizujúci sa čitatelia mladú žurnalistu začnú atakovať cez web, telefonicky aj osobne zato, že " ako biela sa zapredala cigánskej čvarge" a nazývajú ju "cigánskym parazitom". Dokonca zažije útok mladých neonacistov. V jednom z nich spoznáva aj svojho spolužiaka zo strednej školy.

 

Spočiatku tieto „obrazy z jej pracovného a súkromného  života akoby navzájom nesúviseli, až neskôr si začíme uvedomovať, že cez jej pracovný život i cez jej súkromie ( rodina a priatelia ), či cez jej facebookové statusy-glosy postupne skladáme mozaiku podoby našej spoločnosti a jej rôznorodých názorových prúdení. Prúdení, ktoré sú v ostatnom čase čoraz viac otvorené etnickej extrémizácii, radikalizácii a neofašizácii. Ich súčasťou sú aj stále silnejšie tendencie riešiť „rómsku otázku“ tak, ako to bolo u nás kedysi – takmer pred 80-tymi rokmi za Tisovho Slovenského štátu.

 

Slovensko v rokoch 1939 - 1945...

 

Tieto paralely s históriou mladá žurnalistka  vníma ešte citlivejšie po vstupe Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko do slovenského politického systému parlamentných strán. 

 

História sa opakuje?

 

Už nemôže byť ticho. Musí niečo urobiť. Ale čo? Ako otvoriť celospoločenskú diskusiu o nebezpečenstve fašizácie Slovenska? Ako ľudí varovať samých pred sebou? Ako to má  urobiť?

 

Nápad dostáva počas rozhovoru so Zuzou Kumanovou, na ktorý ju pošlú z redakcie. 

 

Zuza Kumanová a Anre B. Mann - historici rómskeho holokaustu

 

Uznávaná historička, etnografka a aktivistka Mgr. Zuza Kumanová, PhD., moderná, kultivovaná a vzdelaná Rómka sa, v spolupráci s kolegom historikom Arne B. Mannom, už takmer desaťročie venuje systematickému výskumu v oblasti rómskeho holokaustu počas Druhej svetovej vojny na území Slovenska. Treba zdôrazniť fakt, že kým sa v roku 2007 v rámci projektu Ma bisteren! (Nezabudnime!) nezačala Zuza Kumanová téme rómskeho holokustu venovať, bol tento spoločnosťou a historikmi neskúmaný, nepriznaný, alebo priznaný iba sčasti s tým, že nebol spájaný s etnickými motívmi.

 

Dôvodom historického zahmlievania je možno fakt, že na tejto tragédii sa okrem Nemcov podieľalo aj mnoho Slovákov a Maďarov, príslušníkov Hlinkovej gardy, alebo príslušníkov krutých nyilašovcov – Strana šípových krížov (na území Slovenska, ktoré pripadlo pri rozdelení Prvej československej republiky Maďarsku ).

 

Mapka rómskeho holokaustu na Slovensku z projektu Ma bisteren! o.z In minorita

 

Popieraná historická pravda, ktorá v minulosti neprešla skúmaním, sebareflexiou a následným pomenovaním a očistením chýb slovenskej majority a slovenskej cirkvi voči rómskemu etniku, dnes viac ako úspešne klíči v podobe neofašizácie Slovenska a volebného úspechu Mariana Kotlebu.

 

A odrazu je to tu. Priamo pred mladou žurnalistkou. V podobe rómskeho holokaustu. V podobe individualizovaných príbehov rómskeho holokaustu z Vrábiel. Cez príbehy mladej Magdalénky a jej rodiny, ktorá zahynula v koncentrákoch, začína hľadať paralely s dneškom, cez tieto príbehy sa pokúša ukázať, kam až podobné tendencie viedli...

 

koncentračný tábor Osviečim a

konečné riešenie tzv. "cigánskej otázk

 

Je totiž presvedčená, že cez silné príbehy plné emócie a hlbokej človečiny možno ľudí doviesť k poznaniu, k pochopeniu a k sebareflexii. A možno aj k zmene a k posunom v myslení.

 

Bodaj by tie príbehy vedeli osloviť Kotebových mladých zmanipulovaných voličov...

 

jedna z pripomienok rómskeho holokaustu

 

Táto jej  road movie po histórii vrábeľského rómskeho holokaustu bude vo svojom žánri netypická tým, že   bude popri svojej bežnej práci na základe archívnych záznamov  osobne prechádzať všetkými miestami a cestami, ktorými prešla Magdalénka a vrábeľskí Rómovia od jesene 1944 do jari 1945.

 

Na týchto miestach nielenže robí svoju novinársku prácu, ale sa pred ňou formou hraného filmového príbehu odvíja postupne aj celý tragický príbeh Rómov z Vrábiel tak, ako ho postupne v svojom pátraní odkrýva.

 

Súčasné dianie v našej spoločnosti tak bude silno konfrontované s minulosťou, ktorá sa pred nami vdaka emocionálne silnému príbehu šokujúco otvorí a začne prihovárať.

 

V závere stojí  v Daschau a akoby sa naňu zosypala celá tragédia rómskych dejín aj hrozby súčasnosti. Minulosť a súčasnosť sa zlieva. Jej duša mĺkvo plače bez sĺz. Je to jej osobná katarzia z tlaku ostatných dní v našej spoločnosti, ktorý sa im zrýchlene premieta v hlavách. A veríme, že podobné prežijú spolu s ňou aj naši diváci. 

 

Vyvrcholením a pointou vrábeľského príbehu bude odhalenie pamätníka týmto statočným Rómom v rámci projektu Zuzy Kumenovej Na bisteren! – Nazabúdajme! vo Vrábľoch s menami obetí a ich osudom. A zádušná omša v katolíckom kostole. Za všetky obete rómskeho holokaustu na Slovensku.

 

Odkrývanie ďalšej  tabule rómskeho holokaustu.

Za každou je príbeh ako ten vrábeľský...

 

A čo je pointou príbehu riešenia "rómskej otázky" dnešných dní?  Tou môžeme byť iba my sami. Tak, že nikdy nezabudneme a poučíme sa, lebo Rómovia nie sú ONI, sú našou súčasťou, tak ako my ich... 

 

Dokážeme to?

Tvorivý tím pre vývoj

 
Tím je vyvážene kombinovaný zo slovenského a romskeho autorského zázemia pre snahu o autentické pohľady optikou majority aj romskej minority.  

 

Scenár: Magda Kmeťková

Odborná spolupráca: Zuza Kumanová

Dramaturgia: Adriana Mušáková