Svet podľa Michelle

Mladá rómska novinárka Michelle Kubištová sa na svojich potulkách Slovenskom zoznamuje s kolegami - žurnalistami z rôznych národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ktorí pripravujú rozhlasové národnostné vysielanie, aby divákom sprostredkovala nielen ich životné príbehy, aktivity a názory, ale cez nich aj život samotných národnostných menšín.

Dokumentárny cyklus sleduje proces písania knihy  mladej rómskej novinárky Michelle Kubištovej o ľuďoch, ktorí tvoria rozhlasové národnostné vysielanie, t.j. o ľuďoch ktorých hlasy vstupujú do našich domovov, sú našou súčasťou a dôverne ich poznáme, hoci ich fyzická podoba a životné príbehy pre nás zostávajú skryté. 

Cyklus chce toto tajomno trochu poodkryť. Každou časťou cyklu sa divák stále viac zoznamujeme s magickým svetom rozhlasového národnostného vysielania a každou časťou cyklu sa kniha mladej novinárky zapĺňa novými príbehmi rozhlasových novinárov, rozhovormi s nimi a ich fotografiami. Michelle ich totiž na svojich potulkách Slovenskom bližšie spoznáva, filozofuje s nimi, putuje s nimi do ich príce, spoznáva ich osobný život, záujmy, aktivity a celkovo život tej ktorej národnostnej menšiny. 

Všetky tieto skúsenosti zdieľa v knihe,ktorej písanie diváci počas celého dokumentárneho cyklu sledujú. 

Vďaka písaniu knihy vieme účelne využiť vnútorný monológ Michelle ako civilne ladený komentár mimo obraz, posúvajúci "dej" jednotlivých častí. Vizuálne silná, subjektivizujúca kamera, citlivo vytvárajúca celkovú atmosféru, esenciu filmu, tento koncept bude ideálne podporovať. 

Diváci z menšín i z väčšinovej spoločnosti tak nenásilnou formou dostanú možnosť viac pochopiť a uchopiť život rôznych národnostných minorít, minority si upevnia cez svojich reprezentantov vo filme hrdosť na svoju národnoť a identitu. 

Rozhlasoví novinári národnostného vysielania totiž predstavujú akýchsi prirodzených lídrov a pozitívne motivujúce príklady zo súčasného života národností. 

Cez optiku hlavnej hrdinky projektu, krásnej Michelle Kubištovej, mladej, vtipnej a zároveň múdrej novinárky, cez jej subjektívne zamyslenia a filozofovanie, či jej spoznávanie sveta a národnostnej pestrosti Slovenska dokážeme nájsť prirodzené cesty ako neformálne hovoriť o živote národnostných menšín na Slovensku tak, aby to bolo rozprávanie zaujímavé nielen pre samotné národnostné menšiny, ale aj pre väčšinového slovenského diváka, čím naplníme hlavné zámery projektu.

Na začiatku to boli slávne mená: Maxwell, Faraday, Hertz a Marconi. Áno, reč je o rozhlasovom vysielaní, ktoré známy rozhlasový režisér, dramatik a publicista Vladimír Rusko rád nazýval takmer poeticky aj "nedoziernými lánmi akustična". Keď na začiatku 20. storočia pokročili pokusy s rádiofóniou natoľko, že budúci rozhlasový prijímač prehovoril, objavil sa nový komunikačný prostriedok, schopný reprodukovať slovesné umelecké diela, informačné spravodajstvo, publicistiku a dokonca aj hudbu. Bol síce závislý na technickom charaktere média a mal k dispozícii výhradne akustické prostriedky, t.j. ľudské hovorené slovo, zvukové efekty a hudbu, ale úspešne prežil od 20. rokov minulého storočia do dnešných dní. Vari je to jeho zvláštne zvukové čaro, čo neustále osovuje a fascinuje jeho poslucháčov. A možno je to výhodným spôsobom percepcie, ktorá síce zamestnáva uši, hlavu a srdce poslucháčov, ale zároveň im umožňuje venovať sa ďalším činnostiam: šoférovaniu, vareniu, upratovaniu, športovaniu, rekreovaniu... 

Redaktorov a redaktorky rozhlasového vysielania si bez obáv púšťame do svojho súkromia, poznávame ich po hlase, sú našimi dôvernými spoločníkmi, ale málokedy vieme, ako vyzerajú, čím žijú, ako premýšľajú, akým aktivitám sa venujú. Rozhlasový svet zvuku z nich robí, na rozdiel od televíznych pracovníkov, iba príjemné a priateľské hlasy a to je veľká škoda. Zvlášť ak hovoríme o "hlasoch", ktoré pripravujú národnostné rozhlasové vysielanie. Tie totiž majú špeciálnu pozíciu - s vysokou počúvateľnosťou zabezpečujú prístup príslušníkov národnostných menšín k informáciam v jazyku národnostnej menšiny. Je to dôležité preto, že práve takéto práva národnostných menšín sú lakmusovým papierikom demokracie. Je to dôležité preto, že práve tieto hlasy v slovenskej jazykovej mutácii oslovujú celú slovenskú spoločnosť ( slovenskú majoritnú, ale aj iné minority žijúce v SR ) a podporujú tak interkultúrny dialóg v našej spoločnosti. Je to dôležité práve preto, že v tomto dialógu ide o kvalitu postavenia národnostných menšín na Slovensku, t.j. o kľúčovú politickú tému, ktorá sa tiahne našimi dejinami ako čierny Peter.

Ako dokumentaristi, ktorí pracujú pre televízne národnostné vysielanie sme si kládli otázky, ako rozhlasových tvorcov predstaviť verejnosti, ako prostredníctvom ich silných životných príbehov podporiť proces akceptácie, rešpektovania, porozumenia a tolerancie voči menšinovým kultúram ( ktorých akceptovanými reprezentntmi sú ), ako efektívne otvárať a verejne pertraktovať témy vedúce k podpore interkultúrneho dialógu a na svete je predkladaný projekt. 

Jeho cieľom je vytvoriť divácky atraktívny televízny formát, ktorý dokáže nenásilne a nementorujúco osloviť, scitlivovať a prepojiť divákov z viacerých národnostných menšín a divákov z väčšinovej, slovenskej populácie v interkultúrnom duchu a viesť ich tak k vzájomnému produktívnemu interkultúrnemu dialógu aj v širších kultúrnych a sociálnych kontextoch slovenskej spoločnosti.

Veríme, že cez portréty národnostných rozhlasových tvorcov zasadených do príbehu písania knihy sympatickej rómskej novinárky Michelle Kubištovej sa nám podarí  rozšíriť priestor televízneho vysielania o kvalitné témy týkajúce sa života menšín na Slovensku. 

Pilotný film projektu finančne podporil