Múr ( 2017 )
O múroch v nás a okolo nás. A o jednom, ktorý nechcel rozdeľovať, ale spájať...
Film zachytáva premeny industriálnej plochy betónového múru na komunitné umelecké dielo a cez čriepky (ne)tradičnej mozaiky skladá dovedna aj životné príbehy, myšlienky a spomienky ľudí z rôznych komunít bratislavskej Mierovej kolónie. Projekt je pokusom o štúdiu komunity, hovorí o úlohe komunitných umelcov v spoločnosti a časozberne mapuje experiment prepájania navzájom separovaných skupín umením.
Realizované v spolupráci so Zdieľanie o.z.
Realizáciu tohto projektu podporil
O FILME Z OPTIKY TVORIVÉHO TÍMU
Išlo nám o dôslednú a systematickú časozbernú prácu v teréne v dlhom časovom úseku rokov 2013-2017 metódami vizuálnej antropológie, so zámerom docieliť vznik vizuálnej urbánnej etnografickej štúdie komunity mestskej aglomerácie Mierová kolónia v Bratislave na pôdoryse sociálneho experimentu prepájania komunity umením.
Paradoxom tohto experimentu je fakt, že prostriedkom na experiment prepojenia separovaných skupín kolónie sa stane starý, betónový industriálny Múr, ktorého určenie je prioritne oddeľovať a segregovať.
Keď sa na múre začnú zjavovať prvé kachličkové mozaiky, začne sa skladať aj (ne)tradičná mozaika ľudských mikropríbehov tých, ktorí prácou na Múre múr vlastne búrajú.
Múr v sebe, medzi ľuďmi, skupinami, komunitami, národmi... náš Múr sa odrazu stáva symbolom všetkých múrov a osudy týchto múrov sa doňho akosi zázračne projektujú.
Vynárajú sa nástojčivé otázky: Čo je v živote môj najväčší múr? Ako by sa dal zbúrať? Mám nato odvahu? Aký význam má pre mňa to, čo tu teraz robím? Je moja účasť na projekte hľadaním blízkosti iných ľudí? Je podstatou človeka stavať múry, alebo ich búrať? Aký vôbec som, akí sme? A aký je môj život? Som čriepkom mozaiky a hľadám v nej takto svoje miesto?
A nastávajú aj prvé odmietnutia, ignorácia projektu, vnútorné napätia, pochybnosti.
Ako to ovplyvní život a vnímanie autorky projektu, komunitnej umelkyne Gabiky Binderovej? A ako samotný projekt?
Stal sa Múr nakoniec prostriedkom zmeny - zmeny prostredia, aj zmeny myslenia, cítenia, vzťahov v komunite, i zmeny u jednotlivcov? Ako projekt ovplyvlil život samotnej komunitnej umelkyne Gabiky Binderovej?
Príbeh filmu sa točí práve okolo týchto otázok a práve na nich stojí základný dramatický konflikt filmu.
Dôležitá pre nás bola sila obrazového stvárnenia, poctivá časozberná observácia a zachytenie atmosféry danej chvíle - autentických krehkých a citlivých momentov zmien, ktoré sa už nikdy nezopakovali.
Okrem hmatateľných zmien - postup prác na mozaike, sa totiž diali tie najväčšie zmeny neviditeľne, vo vedomí hlavných hrdinov. Tie sa citlivo snažíme vyrozprávať cez minipríbehy.
Nechceli sme totiž, aby sa z filmu a jeho ústrednej myšlienky stal iba niekoľkoročný časozberný záznam jedného street artu.
Išlo nám o umeleckú výpoveď, ktorá dokáže cez silnú, katarznú emóciu príbehu komunitnej umelkyne osloviť široké spektrum diváckej obce.
S pomerne skromnými prostriedkami a vdaka podpore Audiovizuálneho fondu tak vznikol poctivo vyrozprávaný príbeh Múrov v nás a okolo nás.
Ústrednou postavou filmu je charizmatická výtvarníčka Gabika Binderová - autorka projektu Gaudího dielňa, ktorá sa tentoraz vžila do úlohy komunitnej umelkyne, ktorá sa snaží spojiť navzájom separované komunity Mierovej kolonie v Bratislave.
Gabika Binderová vlastným príkladom, nasadením a ľudským záujmom o druhých, nástojčivo presviedča, že spoločne svet naokolo môžeme zlepšiť a skrásnieť tak aj niečo v sebe.
A ľudia sa postupne pripájajú a s kladením čriepkov (ne)tradičnej mozaiky na hnusný betónový múr odkrývajú aj kus seba, svojho sveta, svojich problémov aj radostí.
Pred divákom sa tak otvára mozaikovitý svet mikropríbehov ľudí, ktorých spája tento Múr a Mierová kolónia... a film sa stáva akousi vizuálnou urbánnou antropologickou štúdiou komunity.
Podobne ako Gaudí svoje keramické mozaiky, tzv. trencadís, skladal v Guellovej kolónii v Barcelone z odpadu, z kúskov poškodenej a rozbitej keramiky, ktorá už nemala žiadne využitie a nikto neveril, že je ešte na niečo dobrá, a dal týmto rezignovaným zvyškom rozbitej keramiky nádherné, nové využitie, ked sa stali sa súčasťou nadčasového umeleckého diela, tak aj autori tohto filmu nachádzajú podobnú paralelu v mikropríbehoch farebnej mozaiky na múre, v príbehoch jej tvorcov i v histórii samotného Múru a Mierovej kolonie...
VYUŽITIE PROJEKTU, DISTRIBÚCIA
Projekt má komunitný charakter a okrem filmu k nemu patrí aj pomerne široká zbierka časozberov a fotografií, ktoré boli v rokoch 2013-2017 priebežne zverejňované na webe.
Film Múr má ambíciu nadčasovými témami, časozberným charakterom zberu AV materiálu, silnými príbehmi a metódami sociokultúrnej vizuálnej antropológie osloviť čo najširšiu verejnosť a to bez rozdielu veku, pohlavia a vzdelania.
Sekundárne nám ide o náročného diváka so záujmom o dokumentárne štúdie typu "Street corner society" W. F. Whytea, témy urbánnej antropológie, aktívneho občianstva, parcipatívnej demokracie či o spôsoby, akým separované komunity môžu využiť "nenaprogramovaný priestor" bez konkrétneho využitia ako priestor vzájomných sociálnych interakcií pomocou umenia.
Chce byť povzbudením, motiváciou a inšpiráciou pre iné komunity, občianskych aktivistov a komunitných umelcov.
Preto bude neobmedzene zdarma dostupný na webe, premietaný vo filmových kluboch a na odborných fórach, či na filmových festivaloch doma a v zahraničí.
Domnievame sa totiž, že téma komunitných umelcov, občianského aktivizmu, spájania komunít umením, ako aj téma Múrov v nás a okolo nás je tak všeplatná a nadčasová, že môže zarezonovať na každej úrovni.